Prečo myslieť globálne a žiť vedomo

Prezentácia aktivít a medzinárodného projektu Zaži čisté rieky v online preistore v spolupráci Iuventa - Slovenský inštitút mládeže

HHI nezisková organizácia bola založená s cieľom vytvárať aktivity, projekty, verejnoprospešné podujatia, eventy s cieľom podporovať zdravie, vzdelanie a životné prostredie, informovať a poukázať na súvislosti v jednotlivých oblastiach a pomocou holistického pohľadu nájsť inšpirácie a riešenia, prepájať a spájať verejnosť, obyvateľov, organizácie, inštitúcie, s jedným cieľom, pomôcť a zabezpečiť zdravú budúcnosť všetkým generáciám.

Existuje veľa pohľadov a naším presvedčením je robiť veci srdcom, s láskou a s rešpektom, to prezentuje aj naše logo. Ten kto nás pozná vie, že v každej situácii hľadáme a snažíme sa nájsť výhodné riešenia a snažíme sa poukázať hlavne na krásy, či už spoločnosti, alebo životného prostredia.

Všetko vnímame ako komplexný systém, ktorý je v procese zmeny a vďaka nám všetkým sa vyvíja (všetci sme jeho súčasťou), je len na nás, ako sa zachováme, aké rozhodnutia prijímame a ako spoločne tvoríme.

A aj preto veľmi radi používame symboly, obrazy, vizualizáciu, prezentácie a snažíme sa interaktívnou a neformálnou informovanosťou poukázať na súvislosti medzi zdravím, životným prostredím a viesť ľudí aj k tomu ako žiť vedomo.

Podporujeme neformálne vzdelanie a vytvárame interaktívne zážitkové aktivity podporujúce rozvoj osobnosti a aj kultúru spoločnosti. Poukazujeme na determinanty ovplyvňujúce zdravie obyvateľstva a hlavne vytvárame preventívne aktivity t. j. aktivity zamerané na prevenciu.

Jedno čo je isté a dôležité vedieť, že dnešné rozhodnutie ovplyvní budúce t. j. zajtrajšok a zároveň vieme, že vychádzajú naše rozhodnutia zo skúseností t. j. zo včerajšku, ale sú menné vďaka informáciám. Takže veľmi dôležitú rolu zajtrajška nesie práve správna informovanosť, preto sa dnes už toľko apeluje na dôležitosť využitia kritického myslenia a jeho aplikácia, nie len v rámci firemného rozhodovania, ale aj využitia v každodennej praxi.

Ja si osobne myslím, že najdôležitejšie je zachovať si zdravý rozum, rozpoznať súvislosť medzi konzumom a odpadom, uvedomiť si, že v podstate ochrana životného prostredia je ochrana samotného človeka, je to zachovanie ľudstva na tejto planéte.

Čo pre nás znamená žiť vedomo?

Žiť vedomo je synergia medzi človekom, životným prostredím a zdravím, je to životný štýl a hnutie v jednom, poskytuje priestor pre osvetu. Tematické okruhy sú zdravie, životné prostredie, bezodpadovosť, moderné choroby, zdravý životný štýl, napr. čo sa nám dostáva na tanier, čo jeme a minimalizmus. Cieľom je posilnenie ekologickej inteligencie e zodpovednosti a viesť ľudí k vedomému nakladaniu zdrojov v životnom prostredí, ktoré ovplyvňujú zdravie a životné prostredie.

Čo máme na tanieri? Odkiaľ pochádzajú odpadky v mori? A prečo žijeme v plastovom svete?

Podľa niektorých odhadov pochádza 80 % odpadu, ktorý sa nachádza v morskom prostredí, z činností vykonávaných na pevnine. Do mora sa dostáva odhadzovaním z pevniny, prostredníctvom riek, povodní, alebo vetra, lodnou dopravou a rôznou inou formou. Žijeme dobu plastovú a narastajúce množstvo odpadu končí vo svetových oceánoch a poškodzuje nie len zdravie ekosystémov, ale ohrozuje aj ľudské zdravia a spôsobuje úhyn živočíchov. Riešením je predchádzať odpadu na pevnine, tam kde žijeme my ľudia, tvoríme a pracujeme.

Každý rok končí približne 10 miliónov ton odpadu vo svetových moriach a oceánoch.

Rada by som použila príklad z histórie, o ktorom už väčšina z nás počula. Prešlo veľmi veľa rokov a môžeme povedať, že ešte vždy existujú reálne následky a stretávame sa s nimi.

Píše sa apríl 1956 a radi by sme si pripomenuli, že pred 65 rokmi vznikol kontajnerový transport.

26. apríla 1956 opustil tanker Ideal X, dopravnej spoločnosti Malcom McLean prístav v New Jersey s 58 kontajnermi a smeroval do Houstonu. Výhodou bolo, že mali rovnakú veľkosť a dobre sa naložili na prerobený tanker.

O päť dní neskôr ako dorazili do prístavu v Houstone v Texase, sa prepravili autami do miest, kam boli určené. Tu vznikla myšlienka na vytvorenie kontajnerovej prepravy medzi vodou a pevninou a to všetko štandardizovať. Kontajnery existovali už aj po druhej svetovej vojne, ale neboli štandardizovanej veľkosti. V tom istom roku vznikol v Paríži Bureau International des Containers (BIC), Medzinárodný úrad pre kontajnery, ktorý vydáva sériové čísla.

Dnes sa už bijú prístavy o kontajnery a radi by sme uviedli, koľko a aké veľké množstvo dokážu prekladať a spracovať.

Hamburg je na 18. mieste,

v roku 2017 prekladali 8,8 milión kontajnerov. Šanghaj oproti tomu 40 mil., Singapur 33,7 mil., Šen-čen 25,2 mil., Los Angeles 9,3 mil.

Toto nám dokáže priblížiť, koľko konzumu je na tomto svete, koľko produkcie a prepravy sa vďaka rozhodnutiam ľudí pohybuje vo svete.

Napríklad v roku 1966 MS Fairland transportoval 99 kontajnerov prvýkrát do mesta Brémy. V roku 1968 do Hamburgu 1200 kontajnerov a v roku 2007 bolo v priebehu jedného dňa preložených 27000 kontajnerov. A keď si dnes už pozrieme najväčšiu loď na svete OOCL Hong Kong, ktorá dokáže naložiť 21000 kontajnerov, je dvakrát väčšia ako Titanic a široká 59 metrov.

Nenavýšilo sa len množstvo kontajnerov, ale aj napr. sériová výroba plastov, ktorá začala v 50. rokoch a zaznamenala exponenciálny nárast z 1,5 milióna ton za rok na svoju súčasnú úroveň 280 miliónov ton za rok.

Ďalej si môžeme pripomenúť aj prvú cestu na mesiac pilotmi z USA v rámci programu Apollo 11 v roku 1969. Odvtedy sme mohli vidieť našu planétu Zem z iného uhľa pohľadu, zhora. Vtedy si veľa ľudí uvedomilo, ako to reálne vyzerá, a že akú dôležitú rolu zastáva ochrana životného prostredia.

Napríklad potom, ako stúpil človek na pôdu mesiaca a svet obletel obraz Zeme, vznikla ochrana prostredia: federálna agentúra ochrany životného prostredia v koalícii Brandt - Genscher. (Umweltbundesamtes in der sozial-liberalen Koalition Brandt-Genscher 1969–1974)

Model USA?

Úžasné na tejto revolúcii alebo „tretej reforme“ (von Lersner) bolo to, že prebehla súčasne a prevažne nezávisle od seba v rôznych krajinách. Priekopníkmi boli USA a Japonsko, v rámci Európy Švédsko a Spolková republika Nemecko. Ochrana životného prostredia bola témou, ktorej sa venovala osobitná pozornosť v bohatých priemyselných krajinách. V Spojených štátoch priniesla kniha „Tichá jar“ z roku 1962, ktorú vydala morská biologička Rachel Carsonová o dôsledkoch nekontrolovaného používania pesticídov pre zvieratá a ľudí, ekologické povedomie. Ťažko existuje iná západne industrializovaná krajina, kde by ľahkovážnosť riešenia problémov toxínov boli také výrazné ako v USA. Alebo po určitých katastrofách si začali ľudia uvedomovať dôležitosť predchádzania a riziká. Dôležitú úlohu tu zohrala aj vietnamská vojna: správy v amerických médiách o vojenskom použití herbicídu „Agent Orange“ na defoláciu veľkých plôch lesov vo Vietname zvýšilo odmietanie používania chemikálií v životnom prostredí a zvýšilo kritické povedomie o zaobchádzaní s prírodnými základmi života. (2015, Umweltbundesamt.de )

Napríklad za založením Ministerstva životného prostredia v Nemecku v roku 1968 bol práve aj Černobyľ.

Približne jedna tretina súčasnej výroby pozostáva z jednorazových obalov, ktoré sa približne do jedného roka odhadzujú.

A tu by sme radi tiež pripomenuli katastrofu z roku 1992. Ide o gumené hračky z lode, ktorá sa plavila z Hongkongu do Spojených štátov amerických, a ktorá počas búrky stratila časť svojho nákladu. Jeden z kontajnerov, ktorý spadol do mora, obsahoval 28 800 hračiek, z ktorých niektoré pred pár rokmi skončili na austrálskom pobreží a na východnom pobreží Spojených štátov amerických. Ostatné preplávali Beringov prieliv a Severný ľadový oceán, aby ich vyplavilo v Grónsku, Spojenom kráľovstve a v Novom Škótsku a v roku 2007 niektoré z nich vyplavilo na brehu v severnom Francúzsku. Išlo o gumené kačky, ktoré prekonali neuveriteľnú cestu trvajúcu 15 rokov.

Nekonečná cesta plastov

Gumené kačky nie sú jedinou formou odpadkov vyrobených človekom, ktoré sa v našich moriach hromadia. Oceánske prúdy spolu s vetrom a rotáciou Zeme zhlukujú tieto produkty, čiastočky, z ktorých niektoré merajú iba pár mikrometrov, lebo sa časom už rozložili do menších. Niektoré časti sa vyplavujú na pobrežie, kde sa miešajú s pieskom, dokonca aj v najvzdialenejších častiach sveta. Ostatné časti sa stávajú súčasťou potravinového reťazca.

My ako ľudstvo sme závislí na našej planéte Zem a je nepochybné, že na plnohodnotný a zdravý život potrebujeme kvalitné životné podmienky. Nie všetci ich však máme, a preto je veľmi dôležité sa zamyslieť nad dôsledkami nášho konania a uvedomiť si, akú planétu odovzdávame budúcim generáciám, ako sme ju dostali na to obdobie, ktoré máme obmedzené a ako ju odovzdáme našim deťom.

Preto je informovanosť veľmi dôležitá. Informovať o tom, aké dôležité je starať sa o čistotu nášho bezprostredného okolia, aké dôležité je predchádzať vzniku odpadu, separovanie odpadu, či výsadba zelene a aké je životne dôležité naše spotrebiteľské správanie. To, čo nakupujeme a koľko toho nakupujeme. Spôsob, akým cestujeme a ako často cestujeme. Koľko vody, palív a energie spotrebúvame. To všetko sa odráža v stave, v akom sa naša planéta v súčasnosti nachádza.

Tento rok si však obzvlášť intenzívne pripomíname aj to, že všetko v našich životoch je pominuteľné a nič z toho by sme nemali považovať za samozrejmosť. Naše osobné zdravie i zdravie našej planéty nie sú výnimkou.

Vrchol ľadovca

Odpad v moriach predstavuje svetový problém. Podľa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) sa iba 15 % morského odpadu vznáša na hladine mora, ďalších 15 % zostáva vo vodnom stĺpci a 70 % zostáva na morskom dne. Neviditeľná časť tohto odpadu naďalej ovplyvňuje celkové zdravie morského prostredia.

Boj proti odpadu v moriach začína predchádzaním jeho vzniku

Odpad sa stáva cezhraničným problémom vo chvíli, keď sa dostáva do riek a vodných tokov, nemá žiadneho majiteľa.

Ako môžeme predísť vzniku odpadu? Treba začať na pevnine.

Aj upratovacie činnosti môžu pomôcť zozbierať väčšie kusy a zlepšiť estetickú stránku oblasti. Ďalším krokom je konať na pevnine ešte predtým, než sa odpad dostane do našich morí. Podporovať trvalú udržateľnosť.

Čo je udržateľnosť?

Trvalo udržateľný rozvoj je rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať svoje základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov. Udržateľnosť stojí na troch základných pilieroch: ekonomickom raste, ochrane životného prostredia a sociálnej rovnosti.

V snahe postaviť sa dlhotrvajúcim globálnym výzvam a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj budúcich generácií Organizácia spojených národov (OSN) schválila v roku 2015 tzv. Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ku ktorej naplneniu sa zaviazali všetky členské krajiny, vrátane Slovenska. V rámci tejto agendy bolo definovaných 17 cieľov (Sustainable Development Goals, SDGs), ktoré zohľadňujú nielen environmentálny, ale tiež sociálny a ekonomický rozmer trvalej udržateľnosti.

Zdravá planéta znamená čistá voda, čistý vzduch a prosperujúca príroda. Nato, aby sme mohli ostať aktívni, musíme udržať našu planétu zdravú.

MY začíname od seba.

Predpokladá sa, že do roku 2050 vzrastie svetová populácia na 9,5 miliardy ľudí. Môžeme si byť istí, že vrastie aj spotreba, len planéta a pevnina nám nenarastie.

Hrozí, že klimatické zmeny zničia životy miliónov ľudí a zmaria doteraz dosiahnutý pokrok.

Preto nezabúdajme a učme sa z histórie a budujme vedomú, zdravú, bezpečnú bezodpadovú spoločnosť, nie len pre seba, ale aj pre budúce generácie. Staňte sa preto aj vy stúpencami zdravého spôsobu života a podporovateľmi aktivít na zlepšenie životného prostredia na spoločnej planéte Zem. Tá je široko-ďaleko jedinou planétou, na ktorej je rozvinutý život.