Krásna minulosť, pritomnosť, budúcnosť a osudové stretnutie.
Ako som skončila Strednú zdravotnícku školu v Bratislave, išla som si hľadať prácu do nemocnice na detské Kramáre. Na personálnom oddelení mi ponúkli prácu zdravotnej sestry na detskej onkologickej klinke.
Keďže som mala len 18 rokov a nemala žiadne pracovné skúsenosti, do mojej novej práce som sa ihneď zamilovala. Pracovala som na DOK veľkých detí od 8-18 rokov. Každý, kto sa ma opýtal,kde pracujem, začal ma ľutovať, ale ja som to brala úplne inak. Nikto nechápal, ako môžem chodiť šťastná do roboty medzi onkologické deti. Nikdy som to nebrala ako prácu, išla som tam s tou myšlienkou, že idem za kamarátmi a budem im pomáhať :)
Na detskej onkológii sme boli ako jedna veľká rodina :) Väčšinou, keď som išla do služby, deti ma už čakali na chodbe, kričali moje meno Lenkáá, Lenkáá a všetci sme sa objímali - bol to nádherný zážitok, na ktorý veľmi rada spomínam. Tá úprimná a čistá láska detí :) Skoro každé dieťa malo iskru v očiach, a väčšinou bolo šťastné - verilo, že sa uzdraví, aj keď nemalo vlásky, bolo bledé, tiekla mu chemoterapia, bolo po zákroku lumbálnej či sternálnej punkcie, alebo malo leukopenický režim a muselo byť izolované na izbe. Na detskej onkologickej klinike som stretla a ošetrovala aj Maroška Kudlíka - keď mu našli sarkóm, amputovali mu pravú končatinu a dostával chemoterapiu. Bol tam s maminou tak, ako mnoho iných detí. Maminky boli ich veľká psychická podpora, ale aj sestričky, doktori, psychologičky a vychovávateľky
Teraz trošku o mne :) Pochádzam z Bratislavy, zaľúbila som sa do môjho manžela Zoliho, ktorý býva v Komárne, tak som sa sem za ním nasťahovala. :)
Zistila som, že Komárno je veľmi krásne mesto :) Samozrejme zo začiatku to bolo pre mňa veľmi ťažké, žiť tu, bez mojej rodiny, priateľov...a niekde aj s rečovou bariérou, keďže neviem po maďarsky, zatiaľ :)
Zrazu ma oslovila Andy Podleiszeková (jedna z najmilších ľudí v Komárne), že či nechcem prísť do gymu na CrossFit k Erikovi Feketemu. V gyme som stretla Maroša Kudlíka.
Vôbec som ho nespoznala, veď po toľkých rokoch z neho vyrástol krásny a dospelý muž :) Dokonca sme boli spolu na Spartan Race v Nitre, a ešte som ani netušila že ho poznám z minulosti :) Zrazu mi napísal na moje 33 narodeniny, že či sme sa v minulosti niekedy nepoznali, že mu je známy môj úsmev :) Nakoniec sme zistili, že som bola jeho sestrička na detskej onkologickej klinike v Bratislave, keď sa ešte liečil na rakovinu.
Veľmi nás potešilo že nás osud dal opäť dokopy :) Začali sme sa stretávať s partiou aj mimo gymu a všetci sme sa zblížili :)
Raz mi Maroš povedal, že má jednu dobrú priateľku Eriku J., ktorá ho podporuje. Erika mala krásnu myšlienku - pomáhať druhým. Založila neziskovú organizáciu Human Health Institute - Inštitút pre ľudské zdravie. Touto neziskovou organizáciou chce pomáhať Marošovi Kudlíkovi a onkologickým deťom z južného Slovenska. Erika má veľmi veľa dobrých nápadov, som veľmi rada, že môžem byť súčasťou tejto krásnej myšlienky a pomáhať iným ľudom, ktorí to potrebujú.
Erika zorganizovala Benefičný ples Srdcom pre zdravie a pozýva každého kto má dobré a otvorené srdce :)
Je mi veľkou cťou ísť na Benefičný ples Srdcom pre zdravie. Bude to môj prvý ples, kvôli ktorému som dokonca začala chodiť na hodiny tanca :)
Ples bude určite rozprávkový, a preto Vás všetkých pozývame zabaviť sa pre dobrú vec - pomáhať druhým :)
tešíme sa na Vás :) Lenka
